Vršatské bradlá sú azda najvýraznejším výbežkom pohoria Bielych Karpát. Nachádzajú sa na západnej strane Stredného Považia v blízkosti hraníc s Českou republikou. Tieto Skalnaté kopce sa vypínajú nad obcou Vršatské Podhradie pričom ich najvyšším vrcholom je Chmeľová (925 m). Tieto skaly tvorené vápencom sú južne orientované a preto ich súčasťou sú teplomilné lúky a pasienky so vzácnym živočíšnym zastúpením ako aj nemenej bohatými teplomilnými spoločenstvami rastlín.  

Oblasť Vršatských bradiel sa vyznačuje veľkým zastúpením chránených druhov motýľov, z ktorých najvýznamnejší sú jasoň červenooký a jasoň chochlačkový. Vyskytujú sa tu aj vidlochvosty feniklové, okáne bukové či babôčky bodliakové. Bohaté zastúpenie majú i pavúky. V bukových lesoch možno nájsť chránené chrobáky, medzi ktoré patrí fúzač alpský či fúzač bukový. Zaznamenaných tu bolo 65 druhov mäkkýšov. Z plazov sa tu vyskytuje napríklad užovka hladká. Spomedzi vtákov tu majú zastúpenie dravce, či už jastrabovité alebo sokolovité alebo aj krkavcovité. K vzácnym druhom spevavcov patrí muchárik bielokrídly alebo muchárik malý. Z vysokej zveri sú zastúpené jelene, srnce, svine divé a zaznamenané boli aj medvede hnedé. V blízkosti rezervácie sa vinie aj náučný chodník s 10 náučnými panelmi, ktoré približujú turistom geológiu, históriu, živočíšstvo i rastlinstvo danej oblasti. 

Dobrovoľníci, ktorým nie je ľahostajný osud jedného z našich najohrozenejších motýľov – jasoňa červenookého, spoločnými silami odpratali napílené konáre na viac než hektári v ťažko dostupnom skalnom exponovanom teréne. Toto územie totiž po zániku tradičnej pastvy začalo zarastať náletovými a nepôvodnými drevinami. Konečným cieľom je prepojiť koridorom 2 nelesné plochy. Obe totiž osídľujú jasone, avšak kvôli zarastenému územiu medzi nimi migrujú už len veľmi sporadicky. To má za následok okrem iného aj zníženie genetickej rozmanitosti, čo znižuje šancu jasoňov na prežitie v Bielych Karpatoch.  

V BROZe však pevne veria, že ikonický motýľ bude lietať nad Vršatcom ešte veľmi dlho, a to aj vďaka skvelým dobrovoľníckym akciám. Práce na lokalite prebiehajú aj s dobrovoľníkmi z iných organizácií ako napríklad „Pre Prírodu“ či OZ Permoníci.