Na lokalite Vodný hrad Štítnik sa organizovali tábory Stromu života v rokoch 2000 – 2004, realizovalo sa tu celkovo 11 turnusov táborov klubu KAEMES. Bola to jedna z posledných lokalít, ktoré pribudli do portfólia Táborov Stromu života. 

Hrad je priamo v obci Štítnik a v čase realizácie táborov patril pod správu Stredného odborného učilišťa, v ktorého areáli sa aj nachádza. Tábory sa pripravovali v spolupráci s touto školou a s vedením obce, ktoré si odborné práce objednávalo externe cez pamiatkový úrad v Rožňave. 

Samotný hrad sa začal stavať v 15. storočí. Bol chránený veľkými močariskami a predstavoval významnú protitureckú pevnosť. Mal len jeden vchod, prístupný padacím mostom, ktorý bol v noci, v prípade hroziaceho nebezpečenstva zdvihnutý. Pozostáva zo štyroch kamenných  bášt a malého kaštieľa, ktorý v čase organizovania táborov SŽ  slúžil ako jedáleň pre študentov školy, ale aj pre podujatia v obci. Dve bašty boli rekonštruované spolu s kaštieľom, tretia sa využívala ako hospodárska budova. Dobrovoľníci na táboroch pracovali na vstupnej bráne a na štvrtej bašte, ktorej murivo bolo značne poškodené časom. Prvé turnusy rozoberali rozpadávajúce sa murivo, čistili kamene a ukladali ich na neskoršie použitie. Ďalšie turnusy pokračovali v prácach na bašte a murive, ktoré postupne stavali až do pôvodnej výšky. Po posledných turnusoch bola bašta sponzorsky zastrešená a dnes sa využíva počas kultúrnych podujatí, ktoré sa v areáli hradu konajú – najznámejšie sú „Štítnické hradné hry“.  

Ako jedna z mála lokalít sme mali pri prácach každý deň odborný dohľad, miestneho občana (ujo Tonko), dôchodcu, ktorý sa predtým podieľal na obnove dvoch hradov na Slovensku. Na prácach sa okrem dobrovoľníkov TSŽ spolupodieľali aj miestni nezamestnaní, zväčša Rómovia, ktorých sem posielala denne obec v spolupráci s Úradom práce. Spolupráca s obcou bola vynikajúca, my sme pomohli s prácami, obec a škola nám vychádzali v ústrety pri chode tábora. Poskytla sponzorsky obedy v kaštieli, škola zase dávala ovocie a zeleninu, ktoré im dozrievalo v skleníkoch počas leta v areáli školy. Každému turnusu účastníkov vybavili výlet – vstup zdarma do neďalekej Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Riaditeľ školy sa chodil denne pýtať, či je niečo potreba a občas sa zapojil do hry. Tety kuchárky umožňovali využiť ich rúry na pečenie koláčov, ktoré sa potom večer na prekvapenie všetkých nosili k táboráku. Tábory mali dobré meno aj v obci, v obchodoch už dobrovoľníkov poznali po mene a radili im, čo variť. S každodenným varením pre 35 ľudí to nebolo v malej obci jednoduché. Pri nákupe 12 bochníkov chleba sa musela urobiť objednávka deň vopred, inak by sa vykúpil celý obchod. 

Účastníci táborov boli nadšení lokalitou, ako aj možnosťami, ktoré areál školy poskytoval. Práce cez deň na historickom hrade a využívanie celého areálu hradu do neskorej noci boli jednou z vecí, ktorá by sa im, nebyť táborov, nikdy nesplnila. Kúsok pri bašte a malom jazierku, pozostatku bývalej vodnej priekopy bolo jazierko, ktoré sa využívalo na rôzne hry, ako napríklad plavby historických plavidiel. Tradičnou sa stala stavba „Štitaniku“ – účastníci mali postaviť plavidlo a preplávať cez jazierko, zväčša sa však potopili a skončili v jazierku. V areáli bolo vybudované ohnisko, kde sa večer po práci pri ohni ladilo niekedy aj 10 gitár, keďže na táboroch sa okrem dobrovoľníckej práce učilo aj hrať na gitare. Deň sa častokrát končil po polnoci, vonku, bez stanu, len pod hviezdami v spacáku. Všetci spoločne zaspávali okolo ohniska, kde gitara hrala niekedy až do svitania.

Pre mňa osobne tieto tábory znamenali veľmi veľa a myslím, že aj pre ľudí, ktorí sa ich zúčastnili.

Tábory Stromu života mali slogan „zážitok nielen na týždeň“ a v našom prípade

sme si to zažili na vlastnej koži. Doteraz sa stretávame, ľudia, s ktorými sme tábory organizovali,

často spomíname na tých, ktorých sme tam stretli, na hry, čo sme hrávali. Mnohým to zmenilo život

a verím, že tým správnym smerom.

Pripravila Adriana Kováčová, upravila NR