Začiatkom 90. rokov 20. storočia bol v lokalite Havránok nad Liptovskou Marou daný do prevádzky vtedy najrozsiahlejší archeologický skanzen u nás, ktorého vybudovanie riadil slávny slovenský archeológ Dr. Karol Pieta. Skanzen bol vybudovaný s využitím predovšetkým drevených prvkov, ktorých dĺžka technického života je prirodzene obmedzená, a tak niektoré prvky skanzenu už boli v novom tisícročí závažným spôsobom poškodené alebo zaniknuté. 

V roku 2002 sa preto na obnovu archeologického múzea zamerala progresívna skupina stromákov z klubu Vihorlat pod vedením Maroša Galu. V ďalšom roku prebrali štafetu kluby Ante a Ampér, ktoré na lokalite pôsobili ďalších päť rokov až do roku 2007. 

V priebehu prác sa rekonštruovala časť umeleckej hypotetickej výzdoby areálu obetiska. Na mieste boli osadené nové drevené koly, ktoré nahradili pôvodné, vyzdobené akademickou sochárkou Ľudmilou Cvengrošovou. Pôvodné koly boli ťažko poškodené hnilobou, predovšetkým na rozhraní zemného a vzdušného prostredia. Väčšina z nich bola v tej dobe už zaniknutá alebo zlomená. Zruční účastníci tábora zhotovili veľmi príbuzné kópie väčšiny zachovaných drevených kolov (stél, totemov). Venovali sa tiež aj údržbe spodnej „keltskej“ hospodárskej usadlosti.

V areáli obetiska sa za pôvodné kamenné múry predbránia osadila drenáž, ktorá čiastočne odvádza presakujúcu vodu, ale najmä znižuje tlak spôsobovaný svahovými posunmi na konštrukcie múrov. Okrem toho sa podarilo zmeniť vzhľad vstupnej veže do obetiska, ktorá bola pôvodne prezentovaná v náznakovej podobe, čo sa neosvedčilo. Z pôvodnej náznakovej konštrukcie zostali len tri koly, štvrtý sa musel doplniť. Zároveň sa do konštrukcie vložili dve podesty a stavba sa doplnila stanovou strechou. Celok bol na záver ešte oplášťovaný. Vznikla tak nová príťažlivá dominanta keltského obetiska. Tieto práce sa vykonávali nielen účastníkmi táborov, ale aj v úzkej spolupráci s technikmi Archeologického ústavu SAV z Nitry. 

Tábor v atraktívnom prostredí a s atraktívnou remeselnou prácou bol veľmi úspešný a patrí tak medzi najlepšie lokality, na ktorých sa Strom života podieľal.