Na obnove ruiny hradu Uhrovec pôsobili tri kluby Stromu Života, pričom prvý bol formovaný v roku 1995 pod vedením Mateja Repu klub Slimák, druhý od roku 2002 klub Škumpa pod vedením Martina Vargu, ktorý sa pretransformoval na klub Haraburda. Za niekoľko rokov sa podaril obrovský kus práce. Boli sme akousi výkonnou silou Nadácie pre záchranu kultúrneho dedičstva, ktorá odborne viedla projekt obnovy tejto národnej kultúrnej pamiatky. Dnes hrad patrí k najzachovalejším ruinám na Slovensku a získal významné architektonické ocenenie CEZAAR 2021 za obnovu hospodárskej budovy. Kluby plnili spočiatku úlohu akýchsi záhradníkov, odstraňovali sme náletovú zeleň, ktorá počas rokov celý priestor ovládla. Od malých kríkov až po vzrastlé stromy sme postupne odkrývali pôvodné nádvoria a okolie hradného areálu.

Ako druhá zásadná úloha dobrovoľníkov bola archeologická práca pod vedením skúsených odborníkov a dohľadom Krajského pamiatkového úradu Trenčín. Tak trochu snová, aj keď fyzicky náročná práca bola obohacujúca každým momentom. Vznikali rozhovory, pozorovania či predstavy o pôvodných interiéroch, ktoré sa odkrývali. Počas táborov sa pod lopatami a krompáčmi priam vynárali zavalené miestnosti v ich celej kráse. Pri archeologickom výskume - sitovaní sa získavali stovky fragmentov zaniknutých životov pôvodných obyvateľov prostredníctvom fragmentov keramiky (tanierov, nádob alebo skla) či kostí zvierat, ktoré tvorili jedálniček správcov či obsluhy hradu. Množstvo mincí, ktoré sa našli prezradili, že sa tu odohrávala silná peňazokazecká aktivita. To najpodstatnejšie však je, že tábory a ich denný režim dal vzniknúť množstvu priateľstiev, ale aj nasmeroval a podporil táborníkov v ich osobnom, ale aj profesijnom živote. Tímový duch, smerovanie k morálnym hodnotám, ako aj možnosť privoňať k pamiatkovej starostlivosti sa podpísali na uvažovaní a živote mladých ľudí, ktorí sa táborov zúčastnili. Nedá sa spomenúť všetkých, ktorí túto cestu podstúpili, no dodnes tričko s logom Stromu života alebo hradu Uhrovec spája ľudí, aj keď sa priamo nestretli v konkrétnom tábore. Vďaka táborom Stromu Života vznikla silná pamiatková generácia, ktorá dodnes prispieva k našej, ale aj európskej pamiatkovej starostlivosti. Ostáva mi len veriť, že sa raz tábory začnú nanovo organizovať a podnietia ďalších ľudí tak, ako podnietili nás.