Arborétum Mlyňany bolo založené v roku 1892 uhorským šľachticom právnikom a prírodovedcom - dendrológom dr. Štefanom Ambrózy-Migazzim. Jeho časté návštevy a láska k prírode južného Talianska ho primäli k tomu, že sa mu podarilo priviesť na miesto cudzokrajné dreviny a aklimatizovať ich na podmienky tohto kraja. Spolu s nim sa na budovaní od začiatku podieľal aj odborný záhradník Jozef Mišák.

V súčasnej dobe Arborétum patrí Slovenskej akadémii vied a má najbohatšiu a najcennejšiu zbierku cudzokrajných drevín na Slovensku, vyše 2300 druhov rastlín. Patrí k najväčším zbierkam v strednej Európe a za chránený areál bol vyhlásený v roku 1951.

Prvé výsadby sa uskutočnili v bezprostrednej blízkosti kaštieľa, ktorý je dominantou areálu. Počiatok výsadieb bol spojený s budovaním terás pod kaštieľom a presunom veľkých objemov zeminy. Za kaštieľom, zo severovýchodnej strany sa vybudovalo veľké alpínum, ktorého výstavbu riadil sám Ambrózy. Balvany a kamene sa privážali na vozoch z Prílep a Kľačian, pracovalo sa hlavne v zime, keď bol dostatok pracovných síl. Kaskády v skalke boli napojené na odkvapové zvody kaštieľa.

Arborétum má rozlohu 67 ha súvislého hustého porastu a jeho hlavná vychádzková trasa meria 4,5 km. K najvzácnejším exemplárom patrí 35-metrový sekvojovec mamutí a zimokvet včasný.

Tábory Stromu života sa v Arboréte Mlyňany začali robiť od roku 1989 s prestávkami až do roku 2009. Každý rok sa zorganizovali 3-4 turnusy, bola to veľmi obľúbená a populárna lokalita. Začínali sme ako Klub SŽ Trenčín, neskôr sme si práve z ľudí okolo Arboréta spravili vlastný klub - Šumpa, podľa veľmi pŕhlivej rastliny, ktorá rástla v Arboréte. Robili sme tábory aj v Modre a Trenčíne.

Tábor sme mali priamo v parku, čo bolo skvelé. Na kopci nad jazerom s výhľadom na skvelý západ slnka. Spočiatku sme k dispozícii mávali malý domček, domáci ho volali hajlok, nad jazerom, neskôr unimobunky o kúsok ďalej, kde sme mali kuchyňu a niekoľko miestností, čo sa dali využiť.

Park je veľký, s množstvom chodníkov a cestičiek a bol skvelým miestom na rôzne hry, čo sme využívali na maximum. Môžem povedať, že na konci tábora ho účastníci mali tak prelezený, že by trafili do tábora aj so zaviazanými očami.

V parku sme robili rôzne pomocné práce - hrabanie, kosenie, trhanie buriny, čistenie jazierok, ale stavali sme aj chodníky, múriky a pomáhali stavať a opravovať altánky či lavičky. Mali sme tam skvelú podporu od vedenia a zozačiatku účastníci dostávali na konci tábora malú rastlinku, ako odmenu (ilex - ten bol aj v znaku tábora a na tričkách, neskôr aukubu - ja mám všetky zasadené u nás na chalupe). 

Prvé roky sme sa mohli kúpať a hrať v jazere, čo sme aj veľa využívali. Plávanie ako súčasť štafety, splav netradičných plavidiel či ako záverečná scéna z Titanicu, veľmi obľúbená hra. Neskôr v jazere vysadili kvety a ryby, tak už nebolo možné v ňom tráviť čas.

Ľudia v okolitých dedinách nás mali radi. Cez víkend sme totiž hrávali hru, v rámci ktorej účastníci chodili robiť dobré skutky do okolia. Vždy sa vrátili odmenení kopou zeleniny. Obľúbený bol aj výlet do Topoľčianok k zubrom s prespaním na hrade Hrušov. 

Okrem bežných táborov sa v Arboréte uskutočnil aj medzinárodný tábor, ktorý sa robil v spolupráci s INEX, boli tam ľudia zo Španielska, Belgicka, Holandska, USA, Nemecka. Tiež sme zaúčali inštruktorov z Ukrajiny a Bieloruska (cca v rokoch 1993-1996 sme mali spoluprácu s dvomi organizáciami a robili sme školenia pre ich ľudí, aby mohli robiť tábory ako my), tak som spoznala svojho súčasného manžela :)

Text: Boska, upravila NR