Pri hľadaní novej lokality letných Táborov Stromu života na leto roku 1988 sa bratislavská skupina musela sústrediť už len na Bratislavu a jej blízke okolie. Bolo to dané jednak nevôľou Ústredného výboru SZM voči aktivitám bratislavských ochranárov a jednak systematickým vytlačovaním bratislavskej skupiny Stromu života zo štruktúr tejto akcie, najmä vtedajším predsedom Metodickej rady SŽ.

Pomery v štáte sa už ale menili a tak našli bratislavčania oporu v Mestskom výbore (MV) SZM, kde boli ochotní tolerovať aj akcie, ktoré by sa inde na Slovensku realizovali ťažko. Takáto akcia sa zrodila na pôde Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody (MSPSOP) v Bratislave a podieľal sa na tom aj známy organizátor kultúrnych aktivít Ladislav „Agnes“ Snopko, ako aj pracovník MSPSOP Juraj Flamík. Išlo o stavebné zaistenie nevyužívaného kostola stojaceho pri hlavnej ceste v mestskej časti Bratislavy – v Rusovciach.       

Ide o kostol sv. Víta, ktorý bol postavený v novoveku v renesančnom slohu aj s využitím niektorých kameňov zo zaniknutých rímskych stavieb. Kostol už dlhodobo nebol využívaný na sakrálne účely, za socializmu v ňom bol napríklad sklad archiválií, ktoré tam podľa miestnych splesniveli. Kostol mal deravú strechu, čiastočne spadnuté jedno pole klenby, nemal okná a nebolo v ňom žiadne interiérové zariadenie. Omietnutý bol novodobou cementovou omietkou. Úlohou dvoch turnusov tábora bolo preto položenie novej krytiny presbytéria, ktorá sa získala zo strechy jedného opusteného majera stojaceho na konci Petržalky. Tiež aj zabezpečenie veľkej diery v klenbe tak, aby do interiéru nepadali časti tejto konštrukcie. Obíjali sa cementové omietky z interiéru, exteriéru aj z veže kostola a zbúrala sa priečka oddeľujúca loď od presbytéria kostola. 

Práce sa zrealizovali pod vedením Ota Makýš úspešne, kostol sa podarilo zabezpečiť a pripraviť na hĺbkový pamiatkový výskum. Súčasťou programu boli popoludňajšie a večerné hry, pochopiteľne využívajúce aj rímske motívy, keďže tábor bol napokon postavený na území bývalej Rímskej ríše. Po letných prázdninách sa v kostole konala záverečná kultúrna akcia, ktorá kostol symbolicky odovzdala kultúrnej obci a na ktorej zahral aj pesničkár Vladimír Merta. Zachránený kostol bol napokon po revolúcii v plnom rozsahu obnovený a je v ňom dnes farská kaviareň Sankt Vitus Café.