Omšenská baba je nevysoký kopec (668 m) nachádzajúci sa v Strážovských vrchoch, pomenovaný podľa obce Omšenie. V roku 1967 tu bola vyhlásená prírodná rezervácia o výmere 36 hektárov. Skalnatým kopcom nad Omšenskou dolinou v súčasnosti dominujú lesy. V minulosti to však boli holé skaly po oboch stranách doliny obrastené machom. Zalesňovanie alebo spontánne zarastanie ľudia vnímajú zväčša pozitívne, z pohľadu ochrany biodiverzity je však veľmi dôležité udržiavať aj rôznorodé nelesné stanovištia. Stáročiami tradičného hospodárenia tu vznikla veľmi pestrá mozaika lesných aj nelesných biotopov. Dostatok životného priestoru tak našli tieňomilné i svetlomilné organizmy. Aj zdanlivo pusté skalné bralá bez stromov v skutočnosti hostia druhovo bohaté rastlinné spoločenstvá. Pre časti odhalených brál sú typické sucho a teplomilné biotopy. Zatienené skalné zrázy zas majú v obľube chladnomilnejšie horské spoločenstvá, pričom lúky a podmáčané prameniská v údoliach hostia ďalšie spoločenstvá rastlín a živočíchov. Dominantou tejto časti Strážovských vrchov je Omšenská baba. Tá je súčasťou rovnomenného územia európskeho významu, v ktorom sa vyskytujú všetky spomínané typy bezlesia. Na skalnatých vrcholoch rastie poniklec prostredný a kavyľ drsnosteblový, na jeho úpätí nachádzame pramenisko s vlhkomilnými páperníkmi či bielokvetom močiarnym.  

Na teplomilných lúkach Omšenskej baby sa vyskytuje modráčik čiernoškvrnný. Živnými rastlinami jeho húseníc sú najmä materina dúška a pamajorán. Jeho život je obklopený zvláštnosťou. Húsenice žijú na rastlinách len prvých pár dní života. Potom zídu na zem, odkiaľ sa nechajú odniesť mravcami do mraveniska a nechajú sa obsluhovať, akoby boli ich larvami. Počas pobytu v mravenisku sa nenápadne živia mravčími larvami a kuklami, pričom počas zimy tu spoločne s mravcami hibernujú. S príchodom leta sa zakuklia. Po troch týždňoch sa vyliahnu a utečú z mraveniska, čím sa celý cyklus začína odznova. Tento zložitý spôsob života je jedným z dôvodov prečo sú tieto modráčiky vzácne a zraniteľné. Ďalej sa tu vyskytuje jasoň chochlačkový, ktorého húsenice požierajú listy jedovatých chochlačiek, ktoré rastú iba v zľahka zatienených listnatých lesoch. Zároveň tu rastie popolavec dlholistý moravský, ktorý patrí k našim najvzácnejším rastlinám. Radi ho spásajú jelene a daniele, preto je potrebné okolo týchto rastlín stavať oplôtky. Na lúkach taktiež môžeme nájsť 5 druhov orchideí. 

Dobrovoľnícka ochranárska starostlivosť o tieto územia spočíva najmä v odstraňovaní náletových a nepôvodných drevín. Aby tieto zásahy mali zmysel, je potrebné zabezpečiť aj ich následnú údržbu. Najlepším riešením je obnova pastvy hospodárskych zvierat, ktorá má v Omšenskej doline dlhú tradíciu. V polovici minulého storočia prestala byť rentabilnou a zvieratá sa z lúk a brál presunuli do maštalí. Dnes pastva získava nový význam práve v súvislosti so záchranou cenných nelesných biotopov. Pasúce sa zvieratá potláčajú zmladzovanie krovín a ich kopytá vytvárajú v pôjde priestor pre uchytenie semien vzácnych rastlín. Kým na skalách sa najlepšie uplatňujú kozy, ľahšie dostupným lúkam prospieva rotačná pastva hovädzieho dobytka.  

Lúky pod Omšenskou babou pravidelne kosia a hrabú dobrovoľníci z BROZu a iných organizácií v spolupráci s pracovníkmi CHKO Biele Karpaty, čo má spoločne s chovom kráv za následok zachovanú rôznorodosť druhov na tomto území.