CHKO Biele Karpaty je jednou zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Pestrosť Bielych Karpát pozostáva zo zachovaných prírodných podmienok, bohatstva živej prírody ako aj z oblastí s dlhodobými ľudskými zásahmi, ktoré pomáhajú zvýšiť diverzitu. Zalesnenosť územia dosahuje 67%. V lesoch sa nachádzajú pôvodné druhy stromov ako buk, dub, hrab, javor, jaseň či lipa. Bez vážnejších poškodení je aj poľnohospodárska vidiecka krajina s ornou pôdou, lúkami a pasienkami s typickou Bielo Karpatskou kvetenou, riekami, potokmi, ktoré sú lemované brehovými vŕbovo – jelšovými porastami s množstvom starých ovocných sadov. Dôležité pre ochranu sú lúčne spoločenstvá rastlín a živočíchov, ktoré sa nachádzajú v bradlových výbežkoch. Jedným z týchto výbežkov sú aj bradlá pri obci Pruské, nazývané aj bradlá na Babinej. Na suchomilné spoločenstvá rastlín na bralách, ktoré patria k najbohatším biotopom v našej krajine sú zároveň naviazané veľké množstvá bezstavovcov vrátane ďalších vzácnych motýľov, ako sú modráčik čiernoškvrnný či priadkovec trnkový. 

Do 50 rokov minulého storočia boli tieto stráne bežne spásané dobytkom, ktorý bol dôležitou súčasťou obživy miestnych obyvateľov. V dôsledku zániku pastvy začalo územie spontánne zarastať náletovými drevinami, pričom neuvážene zasiahol aj človek a to výsadbou borovice lesnej. Preto počas novembrového víkendu v roku 2022 BROZ v spolupráci so združením Pre Prírodu, Skupinou Jaro a správou CHKO Biele Karpaty zorganizoval dobrovoľnícku akciu s názvom misia Apollo 11. Do starostlivosti o prírodnú pamiatku Babiná sa zapojilo viac ako 70 účastníkov zo Slovenska, Čiech a Francúzska. Hlavnou myšlienkou ochranárskeho víkendu bolo obnoviť vzácne teplomilné trávnaté biotopy a pripraviť tak lokalitu pre návrat motýlieho kráľa – jasoňa červenookého. Dobrovoľníci sa snažili oživiť pusté skaly, taktiež vyčistili od náletových drevín plošinu na bývalom kameňolome, v ktorom rastie množstvo rozchodníkov - skalné rastliny, ktorými sa živý práve húsenica jasoňa červenookého. Celkovo sa im počas akcie podarilo obnoviť necelý hektár vzácneho biotopu. Konečným cieľom je návrat dobytka aj na Babinú tak, ako je tomu na neďalekých bralách Vršatca a Krasín.