Obnova kvitnúcich strání – Omšenská baba

Obnova kvitnúcich strání – Omšenská baba
Vraciame pastvu do strání!

Omšenská baba je nevysoký kopec (668 m) nachádzajúci sa v Strážovských vrchoch, pomenovaný podľa obce Omšenie. V roku 1967 tu bola vyhlásená prírodná rezervácia o výmere 36 hektárov. Skalnatým kopcom nad Omšenskou dolinou v súčasnosti dominujú lesy. V minulosti to však boli holé skaly po oboch stranách doliny obrastené machom. Zalesňovanie alebo spontánne zarastanie ľudia vnímajú zväčša pozitívne, z pohľadu ochrany biodiverzity je však veľmi dôležité udržiavať aj rôznorodé nelesné stanovištia. Stáročiami tradičného hospodárenia tu vznikla veľmi pestrá mozaika lesných aj nelesných biotopov. Dostatok životného priestoru tak našli tieňomilné i svetlomilné organizmy. Aj zdanlivo pusté skalné bralá bez stromov v skutočnosti hostia druhovo bohaté rastlinné spoločenstvá. Pre časti odhalených brál sú typické sucho a teplomilné biotopy. Zatienené skalné zrázy zas majú v obľube chladnomilnejšie horské spoločenstvá, pričom lúky a podmáčané prameniská v údoliach hostia ďalšie spoločenstvá rastlín a živočíchov. Dominantou tejto časti Strážovských vrchov je Omšenská baba. Tá je súčasťou rovnomenného územia európskeho významu, v ktorom sa vyskytujú všetky spomínané typy bezlesia. Na skalnatých vrcholoch rastie poniklec prostredný a kavyľ drsnosteblový, na jeho úpätí nachádzame pramenisko s vlhkomilnými páperníkmi či bielokvetom močiarnym.  

Na teplomilných lúkach Omšenskej baby sa vyskytuje modráčik čiernoškvrnný. Živnými rastlinami jeho húseníc sú najmä materina dúška a pamajorán. Jeho život je obklopený zvláštnosťou. Húsenice žijú na rastlinách len prvých pár dní života. Potom zídu na zem, odkiaľ sa nechajú odniesť mravcami do mraveniska a nechajú sa obsluhovať, akoby boli ich larvami. Počas pobytu v mravenisku sa nenápadne živia mravčími larvami a kuklami, pričom počas zimy tu spoločne s mravcami hibernujú. S príchodom leta sa zakuklia. Po troch týždňoch sa vyliahnu a utečú z mraveniska, čím sa celý cyklus začína odznova. Tento zložitý spôsob života je jedným z dôvodov prečo sú tieto modráčiky vzácne a zraniteľné. Ďalej sa tu vyskytuje jasoň chochlačkový, ktorého húsenice požierajú listy jedovatých chochlačiek, ktoré rastú iba v zľahka zatienených listnatých lesoch. Zároveň tu rastie popolavec dlholistý moravský, ktorý patrí k našim najvzácnejším rastlinám. Radi ho spásajú jelene a daniele, preto je potrebné okolo týchto rastlín stavať oplôtky. Na lúkach taktiež môžeme nájsť 5 druhov orchideí. 

1_Omsenska_baba.jpg 941.95 KB

Dobrovoľnícka ochranárska starostlivosť o tieto územia spočíva najmä v odstraňovaní náletových a nepôvodných drevín. Aby tieto zásahy mali zmysel, je potrebné zabezpečiť aj ich následnú údržbu. Najlepším riešením je obnova pastvy hospodárskych zvierat, ktorá má v Omšenskej doline dlhú tradíciu. V polovici minulého storočia prestala byť rentabilnou a zvieratá sa z lúk a brál presunuli do maštalí. Dnes pastva získava nový význam práve v súvislosti so záchranou cenných nelesných biotopov. Pasúce sa zvieratá potláčajú zmladzovanie krovín a ich kopytá vytvárajú v pôjde priestor pre uchytenie semien vzácnych rastlín. Kým na skalách sa najlepšie uplatňujú kozy, ľahšie dostupným lúkam prospieva rotačná pastva hovädzieho dobytka.  

Lúky pod Omšenskou babou pravidelne kosia a hrabú dobrovoľníci z BROZu a iných organizácií v spolupráci s pracovníkmi CHKO Biele Karpaty, čo má spoločne s chovom kráv za následok zachovanú rôznorodosť druhov na tomto území. 

3_Omsenska_baba_poniklec.jpg 731.43 KB

 

Čierna Voda a jej prírodné poklady

Dobrovoľníci a milovníci prírody spojili sily na Čiernej Vode, aby pomohli obnoviť vzácne...

S nadšením a štetcami na Devínsku Kobylu!

S nadšením, štetcami a vreciami na túru v prírodnej rezervácií Devínska Kobyla.

Miestna komunita a WWF obnovujú mokraď v Mahmudii

Mokraď v Rumunskej Mahmudii a jej obnova vďaka silám miestnej komunity a WWF.

Obnova lúk Posidónie morskej v Španielsku

Ohrozená Posidónia v Stredozemnom mori, a ako sme pomohli jej obnove.

Obnova dánskej rieky Skjern

Ako sme napravili chybu našich predkov a prinavrátili rieke Skjern jej prirodzenú krásu,...

Ožívajúce mokrade v Írsku

Prečo sú írske mokrade v ohrození a ako tomu bránime?

Spojenie biodiverzity a kultúry v Holandsku

Pomoc a obnova ohrozených životov na území Holandska.

Obnova lesov v Parnithe - Grécko

Ako sila občanov Grécka pomohla obnoviť Národný park Parnitha po požiari v roku...

Hrad Lukov stojí na bedrách dobrovoľníkov

Zrúcanina hradu Lukov sa pod rukami dobrovoľníkov premenila zo zarastenej ruiny na miesto,...

Búdka ako vtáčí domov

Staré stromy v krajine stále miznú a s nimi aj miesta pre hniezdenie...

Spolu po tornáde!

Po tornáde sa nám podarilo obnoviť stovky ďalších stromov a zelene. Naviac sme...

Príroda Karpát ďakuje Jirkovi a nielen jemu!

Pravidelne vyrážame do Bielych Karpát kosiť zanedbané lúky pre ochranu vzácnych druhov orchideí...

Cesta ku koreňom Jesenickej

Prvým úspechom je obnova minerálnych prameňov, ktoré po vojne zostaly bez údržby a...

Kudlačena, stále sme to nevzdali!

Brontosauri okolo starostlivosti o Kudlačenu sformovali základný článok Kolovrátek, s ktorým sa dlhodobo...

Obnova hradu Templštejn

Jeho obnova začala o štyri storočia neskôr v roku 2011, kedy si ho...

Premena záhrady Ekocentra Dúbrava

Na začiatku stálo len zanedbané hodonínske miesto, ktoré vďaka obrovskému nadšeniu a tisícom...

Návrat zdravého lesa

Za pomoci indiánskeho videnia sveta sme najprv les po vyrúbaných kôrovcových smrekov upratali...

Veľký kopec

Zachraňujeme ohrozené druhy a odstraňujeme invázne!

Obnova kvitnúcich strání – Babiná

Snažíme sa o navrát motýlieho kráľa - jasoňa červenookého!

Obnova kvitnúcich strání – Molpír

Čistíme priestor pre jasoňa chochlačkového!

Vtáčí raj Senné

S ďalekohľadom na Senianske rybníky!

Vtáčí ostrov na Dunaji

Zastavujeme zarastanie ostrova náletovými a inváznymi rastlinami, čím pomáhame hniezdacim vtákom!

Bielické bahná

Staráme sa o náučný chodník v zelenej oáze!